Va i contenù preunsipal
Va i fon de la padze
Réjón otonoma Val d'Ousta
Patoué
Français
Italiano
Patoué
Lo site di Francoprovansal
eun Val d'Ousta
Clloure
Francoprovansal
Lo francoprovensal
Pasó, prézàn, futur
Atlas di patoué valdotèn
Lo dzargo
Bibliografia
Le conte de patoisvda
Queulteura
Idantitó queulterella
La Fisella
La Fèira de Sent-Oo
Litérateura é oteur
Léjandéro é littérateura populéra
Mezeucca
Téatro eun patoué
Toponimo eun Val d'Ousta
Planète
Dichonéro
Nen saì de pi
Dichonéo pe quemeun-e
Apprende
Mèinoù
Grafiya
Minicourse Tchatté eun patoué
Grammére
Eizersicho Icoula Populéra de Patoué
Lo patoué i buró
Manuel di bon uzadzo
Eunterféranse, eumpreun, calque
Néolojisme
Fasón de diye
Non de batéì
Trézor de teste
Moutré
Eundicachón jénérale pe le-z-eunségnàn
Eunstremèn didatteucco
Publicachón
Promochón
Sauvegarder, Cultiver, Valoriser
Concoù Cerlogne
Icoula Populéra de Patoué
Bulleteun
Patoué a l'icoula
Fita eunternachonala di patoué
Assosiachón
Atre inisiative
Guetset
Tsertsa
Chédre ioù tsertsì
Pertot
Deun lo dichonéo
Deun le teste eun patoué
Dichonéo
Contenù di site
Multimédià
Teste eun patoué
Documàn
Aqueuille
/
Dichonéro
/
Dichonéo pe quemeun-e
/
La Madéléna
Patoué de La Madéléna
Allì a la lettra
a
Allì a la lettra
b
Allì a la lettra
c
Allì a la lettra
d
Allì a la lettra
e
Allì a la lettra
f
Allì a la lettra
g
Allì a la lettra
h
Allì a la lettra
i
Allì a la lettra
j
Allì a la lettra
k
Allì a la lettra
l
Allì a la lettra
m
Allì a la lettra
n
Allì a la lettra
o
Allì a la lettra
p
Allì a la lettra
q
Allì a la lettra
r
Allì a la lettra
s
Allì a la lettra
t
Allì a la lettra
u
Allì a la lettra
v
Allì a la lettra
w
Allì a la lettra
x
Allì a la lettra
y
Allì a la lettra
z
128 Mot pe la lettra "
M
"
machina
n f
Fransé:
voiture (automobile)
Italièn:
macchina (automobile)
madama
n f
Fransé:
madame
Italièn:
signora
magazén
n m
Fransé:
entrepôt
Italièn:
magazzino
magnére
n f
Fransé:
manière
Italièn:
maniera (modo)
mai
n m
Fransé:
mai
Italièn:
maggio
majì
n f
Fransé:
magie
Italièn:
magia
maladì
n f
Fransé:
maladie
Italièn:
malattia
mamma
n f
Fransé:
maman
Italièn:
mamma
mammagràn
n f
Fransé:
grand-mère
Italièn:
nonna
man
n f
Fransé:
main
Italièn:
mano
mancà
v eunf
Fransé:
manquer
Italièn:
mancare
mancó (mancà)
v part
Fransé:
manqué (manquer)
Italièn:
mancato (mancare)
mandze
n f
Fransé:
manche
Italièn:
manica
manté
n m
Fransé:
cape
Italièn:
mantello
mantélina
n f
Fransé:
cape
Italièn:
mantello
marca
n f
Fransé:
signe
Italièn:
segno
marca da boul
n f
Fransé:
timbre
Italièn:
bollo
mare
n f
Fransé:
mère
Italièn:
madre
maréna
n f
Fransé:
marraine
Italièn:
madrina
margueillón
n m
Fransé:
bunium-noix-de-terre (bunium bulbocastanum)
Italièn:
bulbocastano (bunium bulbocastanum)
marguérita
n f
Fransé:
marguerite des prés (leucanthemum vulgare)
Italièn:
margherita dei prati (leucanthemum vulgare)
marià
v eunf
Fransé:
marier
Italièn:
sposare
mariadzo
n m
Fransé:
noces
Italièn:
nozze
mariadzo
n m
Fransé:
mariage
Italièn:
matrimonio
marió (marià)
v part
Fransé:
marié (marier)
Italièn:
sposato (sposare)
marmota
n f
Fransé:
marmotte
Italièn:
marmotta
marón
aj cal
Fransé:
marron
Italièn:
marrone
mars
n m
Fransé:
mars
Italièn:
marzo
martelet
n m
Fransé:
marteau
Italièn:
martello
martsé
n m
Fransé:
marché
Italièn:
mercato
mas
n m
Fransé:
trousseau
Italièn:
mazzo
masón
n m
Fransé:
maçon
Italièn:
muratore
matén
n m
Fransé:
matin
Italièn:
mattina
matéras
n m
Fransé:
matelas
Italièn:
materasso
matsé
v eunf
Fransé:
mâcher
Italièn:
masticare
matsé
v eunf
Fransé:
tacher
Italièn:
macchiare
matsé (matsé)
v part
Fransé:
taché (tacher)
Italièn:
macchiato (macchiare)
matsé (matsé)
v part
Fransé:
mâché (mâcher)
Italièn:
masticato (masticare)
maverà
v eunf
Fransé:
mûrir
Italièn:
maturare
maveró (maverà)
v part
Fransé:
mûri (mûrir)
Italièn:
maturato (maturare)
maveur
aj cal
Fransé:
mûr
Italièn:
maturo
maye
n f
Fransé:
pull
Italièn:
maglia
mé
n f
Fransé:
miel
Italièn:
miele
médésén
n m
Fransé:
médecin
Italièn:
medico
médeseunna
n f
Fransé:
médicament
Italièn:
medicina
médeseunna
n f
Fransé:
médecine
Italièn:
medicina
medzé
n m
Fransé:
nourriture (des hommes)
Italièn:
cibo (degli uomini)
medzé
v eunf
Fransé:
manger (réf. à l' homme)
Italièn:
mangiare
medzé (medzé)
v part
Fransé:
mangé (manger - réf. à l'homme)
Italièn:
mangiato-uomini (mangiare - rif. all'uomo)
médzor
n m
Fransé:
midi
Italièn:
mezzogiorno
Padze présédanta
Padze
1
2
3
Padze suivanta
Dichonéro
Nen saì de pi
Dichonéo pe quemeun-e
Torna i sondzón de la padze